Nové zákony o diabetikoch za volantom.

 
Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. (Slovenská diabetologická spoločnosť): "Koncom minulého roka sa v médiách objavila správa, že v roku 2018 vstúpi do platnosti nová Smernica komisie EU, ktorá upravuje okolnosti vydávania a odoberania oprávnení pre vedenie motorových vozidiel pre diabetikov. Tí sa začali obávať, či nebudú plošne postihnutí a neohrozí to negatívne ich súkromný a pracovný život.

Zdroj: StockExpert

V médiách sa minulý rok objavili správy, že 1. januára 2018 vstúpi do platnosti nová Smernica komisie EU 2016/1106 z júla 2016, ktorá dopĺňa predošlú Smernicu z roku 2006. Upravuje okolnosti vydávania a odoberania oprávnení pre vedenie motorových vozidiel pri dvoch skupinách ochorení: diabetes mellitus a kardiovaskulárne ochorenia. Keďže implementácia Smerníc EU sa očakáva aj v národnej legislatíve, mediálna informácia o tejto úprave vzbudila širokú a búrlivú a kritickú diskusiu, najmä medzi pacientmi s diabetes mellitus pre obavu z plošného odoberania vodičských oprávnení, pre mnohých aj s následkom straty zamestnania či živnosti a pod.

Hneď v úvode treba upresniť, že obavy sú skreslené a v zásade neopodstatnené, pretože oproti doterajšiemu stavu nedochádza k žiadnym radikálnym zmenám. Naviac, jednotlivé pojmy a požiadavky Smernice už boli do našich predpisov (Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 9/2009 Z.z. príloha V.) zapracované s účinnosťou od 1.1.2017 a neočakáva sa zmena obsahu ani v eventuálnej novele v roku 2018.  Ani v porovnaní s donedávna platnými predpismi na Slovensku do 1.1.2017, nepridáva  Smernica v zásade žiadne nové vylučovacie kritériá.

V praxi sa teda v zásade neočakávajú žiadne podstatné zmeny, len sa upresňujú podmienky týkajúce sa hypoglykémie tým, že sa zužuje priestor subjektívneho posudzovania a zavádzajú sa pravidlá a požiadavky na spoluprácu, edukáciu a zodpovednosť. Aj doposiaľ, pokiaľ pacient trpel syndrómom neuvedomovania si hypoglykémie, alebo opakovanými ťažkými hypoglykémiami, nemal byť uznaný ako zdravotne spôsobilý  pre vedenie motorového vozidla. Naviac, požiadavka preukázania nadobudnutia vedomostí ohľadom hypoglykémie a absolvovanie pravidelných lekárskych vyšetrení je logickým vyústením, ktoré chráni predovšetkým samotného pacienta.

Píše Doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. (Slovenská diabetologická spoločnosť). Viac si prečítate v novom čísle časopisu Diabetik 1-2/2018, ktoré sme práve poslali do tlače a vychádza 30.1.2018!

Zdroj: Hospodárske noviny

CGM alebo kontinuálne meranie glykémie

Cestujeme akoby v tme, 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Na deň máme niekoľko prúžkov na meranie glykémie, čo by sa dalo prirovnať k niekoľkým bliknutiam svetlami. Našťastie existuje spôsob ako rozsvietiť svetlá – použiť kontinuálne meranie glykémie (anglicky Continuous Glucose Monitoring, ďalej len CGM). Vďaka tomuto rozsvieteniu dokážeme oveľa lepšie reagovať na každodenné situácie a riadiť svoju liečbu tak, aby sme sa vyhli nástrahám našej diagnózy.
Ako to funguje
CGM pozostáva z troch častí – zo senzora, vysielača a prijímača. Senzor tvorí drobná elektróda, ktorá sa zavádza pod kožu. Glykémia sa nemeria priamo z krvi, ale z podkožnej tekutiny. Elektródu pokrýva enzým. Pri styku s molekulami glukózy dochádza k chemickej reakcii, pri ktorej vzniká elektrický signál [1]. Ten sa digitalizuje a vysielač posiela dáta do prijímača. Prijímač zobrazí hodnotu glykémie.
Možnosti
Na Slovensku sa bežne používajú senzory od firiem Medtronic a Dexcom. Viacero slovenských diabetikov si obľúbilo na Slovensku zatiaľ nedostupný senzor Freestyle Libre od firmy Abbott. Systémy sa líšia spôsobom aplikácie, výdržou, spôsobom kalibrácie a cenou. V nasledujúcej tabuľke sa nachádza prehľad základných parametrov. Celkové náklady na prevádzku CGM pozostávajú aj z ceny príslušenstva, o ktorej sa dá informovať u jednotlivých distribútorov.
Výstrahy
Ak by sme spravili anketu medzi diabetikmi na inzulínovej liečbe o tom, čo má na ich život najhorší vplyv, na prvých priečkach by sa objavili hypoglykémie. CGM predpovedajú hroziacu hypoglykémiu a diabetik jej tak môže efektívne predchádzať. Podobne v prípade stúpajúcej glykémie dokáže skúsený diabetik výrazne zmierniť hyperglykémiu korekčnou dávkou.
Bazálne dávky
Či už diabetik používa inzulínové perá alebo pumpu, z niekoľkých nočných meraní je problematické určiť ako sa hýbala glykémia v noci. Softvér k CGM umožňuje zobrazenie štatistík, ktoré zjednodušujú správne nastavenie bazálnych dávok. Na rozdiel od bežných nočných meraní glukomerom, z grafu kontinuálneho merania glykémie možno vyčítať presný čas, od ktorého došlo k neželanému nárastu alebo poklesu glykémie.
Časovanie inzulínu a jedlo
Každý diabetik by mal vedieť ako rôzne jedlá vplývajú na jeho glykémie. Jedna hodnota glykémie jeden a pol až dve hodiny po jedle často nepostačuje na pochopenie vplyvu stravy. Vďaka priebehu glykémií sa dá oveľa jednoduchšie určiť časovanie inzulínu, vhodné dávkovanie a tiež zloženie stravy.
Na čo si dať pozor
Pri dôležitých rozhodnutiach sa nedá spoľahnúť na senzor a hodnotu glykémie je vhodné porovnať s nameranou hodnotou z glukomera. Hodnota z podkožného priestoru býva oproti hodnote z krvi oneskorená o 20 minút. Z tohoto dôvodu možno očakávať, pomerne veľké odchýlky pri prudkých zmenách glykémie. Ak sa senzor priľahne, dochádza k nepresným meraniam a nepravdivým výstrahám pred hypoglykémiami.
Preplácanie poisťovňami
Prvé CGM sa objavili na trhu už v roku 1999. Nejde teda o nepopísaný list papiera. Štúdia za štúdiou ukazujú efektivitu kontinuálneho merania. Vedci dokonca simulovali ekonomický dopad používania CGM a zistili, že investícia do CGM môže byť z dlhodobého hľadiska finačne výhodná.
Na Slovensku sa situácia výrazne zlepšila v októbri minulého roka. Navýšili sa množstvá senzorov preplácaných poisťovňami, čím sa stalo kontinuálne meranie dostupným pre vybrané skupiny diabetikov. Napriek pozitívnemu kroku vpred, množstvo diabetikov ostalo bez možnosti zlepšenia liečby pomocou CGM. Kategorizácia úplne obišla deti na inzulínových perách. Ak sú takéto deti napriek snahe zle kompenzované, diabetológ môže odporučiť prechod na inzulínovú pumpu.
Súčasné podmienky neumožňujú samotné CGM s podporou poisťovne, čím sa stáva táto možnosť pre mnohých pacientov nedostupnou. Skúsenosti odborníkov pritom ukazujú, že by často stačilo CGM, bez nutnosti prechodu na inzulínovú pumpu. Na výročnom stretnutí Európskej asociácie pre štúdium diabetu, 11. septembra 2017, bola prezentovaná dva roky trvajúca štúdia so 65 pacientmi, ktorá ukázala, že k výraznému zlepšeniu glykovaného hemoglobínu prišlo u pacientov pri nasadení CGM bez ohľadu na to, či používali inzulínovú pumpu.
Vyhraté nemajú ani detskí pacienti na inzulínových pumpách. Dovŕšením osemnásteho roku života stratia nárok na preplácanie senzorov, a tak sa dá očakávať negatívny dopad na ich kompenzáciu.
Budúcnosť
Vďaka postupnému zlepšovaniu technológií CGM možno čoraz viac automatizovať dávkovanie inzulínu pomocou inzulínovej pumpy. V USA firma Medtronic uviedla v tomto roku na trh pumpu 670G, ktorá dokáže nielen vypnúť dodávanie inzulínu, ale aj pridať dávky a podstatne lepšie tak regulovať glykémie. Podobný systém si dokážu technologickí nadšenci zostrojiť už teraz vďaka projektu OpenAPS.
Nemalé finančné prostriedky sa investujú do vývoja neinvazívnych spôsobov kontinuálneho merania glykémie. V čase písania tohto článku stále nie je jasné, kedy by mohla prísť takáto technológia na trh.
Ing. Lukáš Ondriga

Zdroj:Hospodárske Noviny

Nová nádej pre diabetikov I. typu.

Prevratná liečba detskej cukrovky: Vedci sa inšpirovali pavúkmi!

Autor: Martina Utešená

Pavúčia sieť plná kvapiek dažďa sa stala pre vedcov inšpiráciou na liečbu diabetu I. typu. Pozrite sa, s akým originálnym nápadom prišli študenti z Cornell Uniersity v štáte New York.

Diabetes I. typu je choroba, pri ktorej imunitný systém zlikviduje zhluky pankreatických buniek produkujúcich inzulín. Preto sú deti a mladí pacienti závislí od pichania si inzulínu. Výskumná skupina, ktorú viedol profesor Minglin Ma z Oddelenia biologického a environmentálneho inžinierstva navrhla dômyselnú metódu na implantáciu státisícov týchto buniek do pacienta.

Sú pred imunitou chránené tenkým hydrogélovým povlakom a čo je dôležitejšie, potiahnuté bunky sú pripojené k polymérnej niti a môžu sa z tela ľahko odstrániť alebo nahradiť, ak už splnili svoju funkciu. Niť má štruktúru pavúčej siete a bunky obalené hydrogélom na nej vyzerajú, ako kvapky vody.

Prečo to všetko?

Jedna vec je dostať bunky do pacienta, druhá umožniť im prežiť a tretia dostať ich z tela preč. Na ochranu buniek pred imunitným systémom použili Američania hydrogél, ale stále nemali vyriešený tretí, najväčší problém. Keby v tele zostali aj po tom, čo skončia svoju funkciu, pacient by mohol dostať rakovinu. Treba ich vybrať, ale ako, keď sú roztrúsené na mnohých miestach?

Už sedem rokov nemáme pacientov s rakovinou a počet diabetikov klesá. Teda, aspoň podľa štatistík

„Nemôžete do tela vložiť niečo, čo potom neviete vytiahnuť. S našim nápadom to nie je problém,“ povedal Ma. Pomocou polymérovej nite utkanej na spôsob pavúčej siete dokážu vložiť laparoskopicky bunky do tela pacienta a neskôr ich vybrať. Hydrogél pokrýva vlákno rovnomerne a medzi kapsulami nie sú žiadne medzery, ktoré by mohli pacientov robiť problémy. Američania si dali svoj vynález patentovať a klinická štúdia na ľuďoch je už len otázkou času.

Dva protichodné tvrdenia o chybách pri pití kávy.

4. Pijete jej príliš veľa

Zdravé je, ak denne vypijete maximálne 5-6 šálok kávy, ktoré zodpovedajú približne 400 miligramom kofeínu. Ak je to viac, môžete si časom privodiť problémy ako sú vysoký krvný tlak, diabetes, úzkosť alebo reflux.

5. Pridávate si príliš veľa cukru

Jednou z najlepších výhod kávy je, že stabilizuje hladinu cukru v krvi a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Ale čo keď pridáte cukor? Ak je to len s mierou, nič sa nedeje a tieto benefity by sa mali zachovať. No niektorí odborníci apelujú na to, aby ste cukor radšej vynechali.

Viac, alebo zdroj: 6 chýb ktoré robíte pri pití kávy

Thanks to #InternationalDiabetesFederation

Thanks To #InternationalDiabetesFederation for a present

14 október Svetový deň diabetu

Pripomínam blížiaci sa deň a motto tohtoročného Svetového dňa diabetu.

Diabetik a práca

Diabetik a práca

Napísala  Danica Janiaková

Ktorá práca je pri tejto diagnóze vhodná a ktorá nie? Musí diabetik povedať zamestnávateľovi, že má cukrovku? A čo nočné zmeny? Na tieto citlivé otázky odpovedá Doc. MUDr. Viera Doničová, PhD. z diabetologickej, internej a metabolickej ambulancie Human-care v Košiciach.

Skúsenosti našich diabetikov so zamestnávateľmi, žiaľ, nie sú vždy dobré. Vyskytli sa aj prípady, že kvôli svojej diagnóze nedostali prácu, hoci na ňu mali kvalifikačné predpoklady a hoci by ju pri dobrej kompenzácii zvládli.

Jednoznačná je odpoveď len pri práci pilotov, vojakov a hasičov, teda v štátnej službe – na týchto postoch nemôžu pôsobiť diabetici liečení inzulínom. Nevhodná je aj tá práca, pri ktorej sa pracovník ocitá v prostredí, kde sú vysoké alebo naopak, nízke teploty; kde je vystavený vibráciám; pri prácach vo výškach a tam, kde by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti. Pri ďalších povolaniach hodnotí zdravotnú pôsobilosť posudkový lekár so špecializáciou pracovné lekárstvo. Avšak nie každý posudkový lekár – ak nie je zároveň diabetológom – dokáže napísať objektívny posudok pracovnej neschopnosti. Najmä prácu v nočných zmenách posudkoví lekári zvyčajne označujú ako nevhodnú pre diabetikov, hoci pri dobrej kompenzácii ochorenia by to nemusel byť problém. 

Čo musí a čo nemusí povedať diabetik zamestnávateľovi o svojej diagnóze? Zákony nepožadujú striktne, že diabetik musí oznámiť túto diagnózu v práci, rozhodnutie teda ostáva na ňom. Ak má zníženú pracovnú schopnosť, túto skutočnosť musí zamestnávateľovi oznámiť, nemusí však konkretizovať dôvod. Pred nástupom do zamestnania pracovník zvyčajne absolvuje vstupnú lekársku prehliadku. Jej výsledkom je písomné stanovisko lekára (v niektorých prípadoch rozhoduje viacčlenná posudková komisia). Posudok hodnotí, či dotyčný záujemca môže prácu vykonávať, alebo či ju môže vykonávať s istým obmedzením, ktoré v správe musí byť špecifikované. V posudku sa však nesmie písať diagnóza.

Problémy so zamestnaním nemajú len diabetici u nás. V zahraničí je však právne povedomie ľudí väčšie a väčšia je aj vymožiteľnosť práva. Preto sa v niektorých krajinách podarilo diabetikom zamestnať na pozíciách, ktoré ľuďom s touto diagnózou u nás nie sú dostupné. Na druhej strane, diabetik sám musí dbať na to, aby si vybral prácu, ktorá mu neprináša nadmerný stres, nebráni mu pravidelne jesť, ani včas brať lieky, prípadne pichať si inzulín.

Viac informácií o projekte Žijeme na hrane nájdete tu: Život na hrane a Dia dni v lekárňach

Zdroj: www.varimediabetikom.sk